Deň 9 – Sevastopoľ - Chersonec

Antické pamiatky, holografia, oceánografické múzeum, posledné chvíle na čiernomorských plážach

Ráno vstávame v kempe a hľadáme záchody s naivnou predstavou, že v obrovskom kempe s domčekmi, karavanmi a slušnou ponukou služieb, nájdeme i „normálnejšie“ záchody. Nuž nestalo sa, záchody a najmä smrad, ktorý sa odtiaľ šíril nás presvedčil o opaku. Vyberáme sa na výlet do centra, kde nás čaká mnoho pamiatok. Mesto má ešte stále príchuť „zakázaného“ mesta – počas socializmu bolo mesto vďaka svojej strategickej polohe v zvláštnom postavení – centrum námornej sovietskej flotily, okrem obyvateľov bol vstup do mesta limitovaný vstupom na špeciálne povolenky. Po vyhlásení nezávislosti Ukrajiny, kedy hrozilo, že Rusko stratí prístup k Čiernemu moru, bol dočasne napätá situácia, ale v súčasnosti, na základe dohody oboch strán, je vojenský prístav Sevastopoľ využívaný oboma stranami.

V meste je množstvo parkov, ktorými sa prechádzame, kolorit dopĺňajú sem-tam okoloidúci námorníci v typických uniformách. Chodníky lemujú často stojany s obrazmi ako aj vystavenými fotografiami, spolu s ich autormi ktorí ich ponúkajú na predaj, motívmi sú samozrejme rôzne krásy Krymu, mnohé z nich spoznávame. Fotky sú úžasné, my konštatujeme že s našimi výsledkami z digitálov sa môžme schovať. Aj si taký stánok fotíme, pani ktorá to zbadala začala protestovať a vysvetľovať nám niečo o plagiátorstve...

V centre nachádzame obrovské trhovisko, taký svojský „shopping park“ bežiaci na trhovom mechanizme – cenu zjednáte ľahko a kúpite čokoľvek. Odchádzame s povestnými „originálnymi“ CD s MP3 kolekciami – autorský zákon nie je ešte na našej „úrovni“, cena 15 UAH za kompiláciu Dire Straits, či Sade ma potešila, pekný suvenír. Nachádzame však niečo ešte lepšie – nová krytá budova, kde sa nachádza skutočný trh s poľnohospodárskymi produktmi – v ponuke bolo predovšetkým všakovaké mäso a ryby (najviac sa nám páčili hebké kravské pysky), odvrátenou stranou boli množstvá múch, ktoré predavačky neustále odháňali. Hojne bolo aj stánkov s rôznymi druhmi syra a keď nám jedna predavačka odkrajuje kusy na ochutnávku, neváhame a hneď si u nej aj nejaký kupujeme. Nasleduje návšteva podmorského akvária. Čakáme v dlhom rade, striedavo odbiehame k blízkym stánkom so suvenírmi, kde aj nakupujeme pre známych darčeky - čo iné, ako matriošky. Kupujeme ich veru každý hneď niekoľko, a to z tých menších (10-15 UAH) - aj z "trojkovej" a z "päťkovej" rady (3 figúrky alebo 5 v sebe:).

Presúvame sa na južný breh k antickej pamiatke – Chersonec a k jeho susediacemu pravoslávnemu chrámu, čo je naozaj turistický magnet, aj my sme príjemne prekvapení (Sevastopoľ bol založený starovekými Grékmi). V múzeu si prezeráme vystavené exponáty antických šperkov, a až po chvíľke sme si všimli, že namiesto skutočnosti sa pozeráme na 3-rozmerné holografické obrázky vytvorené nejakou novou metódou, na ktorú prišli ešte niekde v Sovietskom zväze. Celkový zážitok nám znásobuje posedenie na terase s vyhľadom na more ponad grécke ruiny - a s čapovaným pivom v ruke za 2,50 UAH :)(15,-Sk).

Večer sa vraciame do „Učkujevky“ a ostáveme v tábore ešte jednu noc, deti medzitým odišli, a tak tam zostal len Sergej – ich vedúci, ktorý čakal na nový turnus. Sergej, bývalý tréner dorasteneckého reprezentačného basketbalového mužstva s nami pri fľaši vodky rozoberá súčasnú „socio-ekonomickú“ situáciu na Ukrajine, pokračujeme na promenáde, kde je množstvo večerných podnikov a zábavných atrakcií, napokon s ním stíhal už piť jedine Marcel, a keďže sa obaja držali statočne, späť do tábora musia ísť za našej asistencie. S „Učkujevkou“ sa ťažko lúčime, stredisko je plné letného života, skrátka je nám príjemne a nechceme myslieť na to, že na druhý deň odchádzame cez Odesu domov.