Deň 3 – Dnepropetrovsk - Simferopoľ

Cesta vlakom nemá chybu, mohutný Dneper a .... už sme na Kryme

Cesta vlakom pokračuje a my sa ráno zobúdzame, aby sme znudene pozerali z okna na nekonečnú rovinu a polia. Našťastie vlak občas zastavuje a my máme možnosť kúpiť si niečo pod zub. Na peróne sú už pripravení miestni obyvatelia ponúkajúci rozličné občerstvenie a .....plyšové hračky (neviem prečo, ale boli populárne). My skúmame sortiment, dopĺňame zásobu pív a minerálok, kupujeme skvelé domáce koláče, buchty, ovocie, varenú kukuricu (počiatočné obavy z hygieny rýchlo miznú, keď vidíme „babušky“ ponúkajúce poctivý vlastný „tovar“).

Dula zaujmú najmä mäsové produkty, a tak naskakuje do vlaku s vreckom varených sladkovodných rakov. Nenakúpil na kilá ani na kusy, proste „adnu gučku“, pekná miera :). S údivom sa púšťame do konzumácie tvora, ktorý je u nás chránený a ktorého som ja osobne vždy videl len v knihách – chuť mäska je výborná, pre istotu ale zapíjame vodkou (čisto kvôli dezinfekcii :)

Vystupujeme v Dnepropetrovsku (po ukrajinsky Dnipropetrovsk), opäť nechávame batohy na stanici, ktorá je mimochodom ešte honosnejšia ako vo Ľvove, mramorom tu nikto nešetril, obrovské informačné tabule, treba priznať, že úrovňou vybavenia ďaleko pred tými našimi (samozrejme okrem „tualetov“ – to je kapitola sama, no ..... veď o tom ešte bude reč neskôr :) ). Mesto je na naše pomery veľké – 1,2 mil. obyvateľov by bolo ešte OK, ale keď si človek uvedomí, že mesto bolo založené len v 1787, tak proste cítite, že „niečo za tým musí byť“. To niečo je železná ruda, s tým spojené spracovanie kovov, priemysel, ..... a teda bohatstvo, ktoré vidno aj v meste (najmä v porovnaní s Ľvovom). Obedujeme „šašliky“ - ražniči, ktoré sme si obľúbili – lacné, chutné a vždy čerstvé, na večeru si dávame „svinie mjaso s fritkami“ za 10 UAH, cca 60,- Sk. Tentokrát vidíme predávať aj živé raky – v igelitke priamo na ulici, živé sú samozrejme hnedé a keď nám Marcel objasní, že krásnu červenú farbu naberú až keď sa hodia do vriacej vody (samozrejme živé), raky nekupujeme a Zuzka prehlasuje, že raky už jesť nikdy nebude.

Rýchlo sa ponáhľame k rieke Dneper, o ktorej vieme, že je široká, ale až keď stojíme na jej brehu si tak uvedomujeme jej úžasnú šírku (na mape ju odhadujem na 4 km). Spomenieme si na náš „široký“ Dunaj, ktorý je teraz viac než 1000 km smerom na západ, vydávame sa na stanicu, kde nasadáme na vlak s honosným názvom Krym a čaká nás opäť cesta cez noc. Vo vlaku spolu s Romanom objavujeme bufetový vozeň – rozmýšľame ako si pýtať pol deci, žiadame napokon nejako 2 vodky, tetuška sa spýta:"Pidesjat ilji sto ?" Chvíľku nám trvá aby sme sa dovtípili, že otázka bola či chceme 50ml alebo 100ml. Dávame si tie menšie poháriky - „stakany“ plus 2 koly, 2 kávy a platíme hmhm 11,20 UAH (pripomínam, že spolu). Pol deci popíjame ako jediní, ostatní majú rovno nejaké malé džbániky (2-3 dcl), z ktorých si dolievajú. Je medzi nimi aj nejaký mladý, ktorému vodka strašne rozviazala jazyk a chce sa s nami veľmi zhovárať, no ale keď nám asi piaty raz vysvetľuje niečo lámane ukrajinsko-poľsko-anglicky (čože bolo asi príčinou toho zacyklenia, hm...), usudzujeme že je najvyšší čas ísť naspäť do kupéčok. Tam Marcel privádza svojho nového ukrajinského známeho, ktorého spoznal v chodbičke - na mieste vyhradenom pre fajčiarov, ako Slovania ho vítame fľaškou vodky. Dotyčný vyťahuje vlastný „stakan“ a hľadí na nás nedôverčivo, keď my si podávame rovno fľašu, neskôr vysvetľuje, že je to pre nich priam barbarské správanie ("U nás z fľašky pijú iba alkoholici..."...pivo je výnimka), my sa na oplátku nepúšťame do debaty o úrovni WC na Ukrajine a radšej s ním rozoberáme naše cestovné plány po Kryme. Zabudol som uviesť, že rozprávame slovensky a on ukrajinsky, rozumieme všetci, ak niečo zlyháva tak pomáha náš jediný východniar – Amp, prípadne naša ruština (Marcel - starý pionier, ruštinu oprašujem i ja s Ampom). Chlapec rozpráva aj o tom, ako chodieva na Krym za prácou, priateľku má doma, celkovo vyzerá byť spokojný, nesťažuje si...
Roman: ja mať taký postoj k pobytu v Bratislave kvôli práci...