Deň 1 – Štartujeme: Košice, Mukačevo, Ľvov

Štartujeme! ... a stojíme – pokazený autobus

Naša skupina sa stretáva v Košiciach na obed a hranicu prekračujeme klasickou autobusovou linkou Košice – Mukačevo. Nastupujeme do ukrajinského autobusu spolu s 2-3 spolucestujúcimi, ktorí určite necestujú na dovolenku ako my. Platíme 160,- Sk do Mukačeva a potešení, že nik od nás nepýta poplatok za batožinu, nečakáme na lístok, ktorého by sme sa asi aj tak nedočkali.

Vo Vyšnom Nemeckom na nás naši colníci nechápavo hľadia – jednoducho ešte asi chvíľu potrvá navyknúť si na fakt, že na dovolenku sa dá chodiť aj na Ukrajinu. Musíme vyplniť nejaké tlačivká, a to hneď 2x - kto, čo, kam ideme, za akým účelom...a jednu kópiu si dobre uschovať. Jasne.
Prvý dotyk s krajinou je mesto Užgorod, ktorým autobus prechádza a my máme možnosť aspoň takto si ho zbežne pozrieť. A keďže ľud ukrajinský bol počas 2. svetovej ťažko skúšaný, vidno v tomto kraji popri cestách aj pamätníky tejto vojny, predovšetkým vo forme odstavených tankov.

Tak a sme v Mukačeve, vystupujeme na autobusovej stanici a rozhliadame sa vôkol, stanica nie je ničím výnimočná, rozbitá a zaostalá, zamieňame prvé doláre za hrivny (samozrejme len malé sumy, aby sme si „počkali“ na výhodnejší kurz) a po prvom fľaškovom ukrajinskom pivku (kvalitou niečo medzi Urpínom a Corgoňom) nachádzame spoj do Ľvova. Stanica napokon úplne spustla, iba miestne biedne vyzerajúce sabaky sa okolo nás obšmietajú, tak im sem-tam niečo hodíme. Autobus neprichádza, začíname aj pochybovať či nejaký pôjde. Napokon sa predsa len s polhodinovým meškaním ukazuje a tak odchádzame pred 23.00. Bus má svoju životnosť už dávno za sebou, sadáme na vlhké sedadlá (po ceste sme sa utešovali, že sedadlá určite práve tepovali :) . Začmudený a zavlhnutý bus sa rozbehol, tesne za mestom začal výrazne spomaľovať .... a o chvíľu už stál pokazený na okraji cesty, miesto to nebolo náhodné – stáli sme totiž priamo pred „autoservisom“. Šofér si na naše prekvapenie s kľudom Angličana, ehm, vlastne s kľudom Ukrajinca - obliekol montérky, vytiahol odniekadiaľ náradie a pustil sa do opravovania autobusu. Zatiaľ čo spolu so svojim asistentom, ležiac pod busom, do niečoho tĺkol, my sme sa po počiatočnom váhaní vydali na prieskum blízkej benzínky. Viac ako lacný benzín nás tam napokon očaril nočný obchod, keď najskôr na podnet Dula, aby sme si išli kúpiť prvú fľašu vodky sme ho zavalili spŕškou primeraných slovných spojení, že čo to je za nápad „kupovať drahý alkohol na benzínke?!“, aby sme o chvíľu s otvorenými ústami stáli pred regálom a pýtali si jednu z najlacnejších (ale stále piteľných) vodiek. Pani za pultom nám ale odporučila nejakú fajnovejšiu, dali sme na jej rady a odchádzali sme odtiaľ s jednou z tých „drahších“ - 10 hrivien/0,5l ! (asi 60 Sk v tom čase) Vodkou sme si zlepšovali náladu počas čakania, napokon sa opravený bus pohýna a my spokojne zaspávame.